Live a little, learn a lot
(seminár Partnership Building: Street based youth work, Ljubljana, Slovinsko)
Text in english below
Keď si samospráva v slovinskej Ljubljane uvedomila, že sa im kopia sťažnosti od obyvateľov mesta o hlučnej, na verejnosti pijúcej mládeži, ktorá po sebe necháva bordel rozhodli sa spraviť veľmi zaujímavý krok. Vyhadzovať mladých ľudí z ulice či posilňovať policajné hliadky sa ukázalo ako neefektívne a tak si zvolili opačný postup. Oslovili pracovníkov s mládežou, ktorí v meste dlhodobo pôsobili. Tí sa po vzájomne diskusií rozhodli spojiť sily a tak vznikla Mreža Mladá Ulica. Organizácia streetworkerov – pracovníkov s mládežou, ktorí vychádzajú do ulíc a venujú sa mládeži najmä počas víkendov, kedy sa stretávajú na verejných priestranstvách, popíjajú a pripravujú sa na nočný život. Veľmi šikovne vyriešili otázku, ako kontaktovať mladých tak, aby neboli otravní, ale naopak aby ich do rozhovorov prilákali. Doviezli so sebou vozík, na ktorom začali pripravovať čerstvé palacinky, čo samozrejme vyvolalo vlnu nadšenia. So sebou však nosili aj menšie farebné a onálepkované kýbliky a hovorili s mladými ľuďmi o tom, prečo je dôležité odhadzovať odpad a nenechávať po sebe zašpinený priestor. Pri rozhovoroch s mladými prišli na to, že oni sami seba nevnímali ako problém a ani netušili, že ho s nimi majú obyvatelia. V novinách či v televízií sa síce o tom hovorilo, ale práve tieto kanály neboli vôbec namierené na mladých ľudí a tí netušili, že ich spôsob trávenia voľného času na ulici niekomu prekáža. Aktivity streetworkerov, počúvanie potrieb mladých ľudí a hlavne uprednostnenie vzťahu pred represiou prinieslo želané výsledky – polícia začala dostávať o 2/3 menej telefonátov so sťažnosťami od obyvateľov o hluku, odpadkoch na zemi či nespratnej mládeži.
Na seminári Partnership building: Street based youth work, ktorý sme absolvovali 8. – 12.2.2017 v „dračom meste“ ako sa Ljubljana rada prezentuje, sme veľa hovorili práve o tom, ako veľmi je verejný priestor a ulica ako taká podstatná v procese dospievania a budovania identity mladých ľudí. Stretli sme tu streetworkerov a streetworkerky zo Slovinska, Slovenska, Čiech, Portugalska, Francúzska, Španielska, Nemecka, Macedónska, Fínska či Škótska a to, ako sa s verejným priestorom ako miestom pre stretávanie sa mladých ľudí pracuje v rôznych krajinách je naozaj odlišné. Trávenie voľného času mladých ľudí, ich vzájomné stretávanie sa na miestach, ktoré využíva celá komunita nemusí vôbec mať negatívne následky. Môže k tomu dopomôcť aj terénna sociálna práca a pracovníci s mládežou, ktorí môžu vytvárať mosty dôležité k vzájomnej diskusií medzi jednotlivými členmi komunity. Tak, aby mladí ľudia mohli hovoriť o svojich potrebách a zároveň, aby ich napĺňali bezpečne a zmysluplne bez ničenia či ohrozovania verejného priestoru.
Aby sme však nehovorili len teoreticky zamerali sme sa aj na konkrétne ťažké situácie, s ktorými mladí ľudia z našej skúsenosti bojujú a, ktoré ich limitujú v ich rozvoji. V menších skupinách sme pracovali na tom, aby sme pochopili, aké procesy by mohli ovplyvniť tieto problémy a vypracovávali sme projekty. Tieto projekty zatiaľ boli v tréningovej rovine. Náš projekt „Live a little, learn a lot“ v spolupráci s Ulitou a nemeckými a škótskymi kolegami a kolegyňami nabral veľmi dobrý smer a už sme spolu hovorili aj o spolupráci, ktorá nás v rámci neho v dohľadnej dobe veríme čaká. Radi by sme sa zamerali na budovanie vzťahov, zručností a participatívnosti u mladých ľudí, ktorí majú ťažkosti so začlenením sa do „dospeláckeho sveta“ a aj mládežnícke výmeny medzi tromi krajinami by im mohli pomôcť s vierou vo svoje schopnosti, precvičenie si jazyka či nadväzovanie nových priateľstiev.
Na tomto seminári sa zúčastnila aj naša dobrovoľníčka Petra. Bola to pre ňu skvelá možnosť spoznať nových ľudí, ktorí budú jej kolegovia a kolegyne, keď sa jej podarí ukončiť štúdium sociálnej práce či precvičiť si cudzí jazyk. O svojej skúsenosti hovorí:
Mojim cieľom bolo zdokonaliť si anglické znalosti, spoznať nových ľudí a získať vedomosti potrebné do mojej budúcej profesie. Priznám sa, že som mala spočiatku strach tam ísť, pretože som sa bála či tam ako študentka sociálnej práce zapadnem. Napriek tomu, že som aktívne neparticipovala pri vymieňaní si know-how, veľmi veľa mi to dalo. Pocítila som nezávislosť, a pocit spolupatričnosti. Bola som v skupine ľudí, ktorí aktívne pracujú s mládežou a navzájom si vymieňajú svoje vedomosti a skúsenosti. Veľmi ma oslovili nápad prevádzky sociálnej reštaurácie, rovnako ma prekvapil spôsob ako funguje „public space“. Každý, kto chce byť dobrý sociálny pracovník prechádza procesom osobnej sebareflexie a rovnako stále sa zdokonaľuje a učí sa. Bola som zrazu súčasťou skupiny, ktorá bola nie len úžasná ale aj rovnako ma prijímala napriek tomu, že som ešte len študentkou. Najviac som si uvedomila, keď sme v predposledný deň tvorili projekt zameraný na prácu s mládežou, že to čo môže byť teraz otázkou budúcnosti, môže byť pre mňa základ mojej práce. Cítila som sa v skupine veľmi príjemne a hrdo že aj ja venujem svoj čas niečomu, čo má pre mňa zmysel.
Live a Little, Learn a Lot
(Partneship Building workshop: Street based Youth Work, Ljubljana, Slovenia)
When the government of Ljubljana, Slovenia, realised, that there is an increasing amount of complaints from citizens about loud, street drinking youth leaving the mess behind, they decided to take an interesting step. It proved ineffective to send the youth away or to increase the police patrols, so the government decided for a different approach. They contacted youth workers, who have been working in the city for a long time. After the discussion how to tackle the situation, youth workers decided to join their forces and they created “Mreža Mladá Ulica”, the organisation of street workers – workers with the youth, who go out to the streets and dedicate their time to young people during the weekend, when young people are gathering in public areas, drinking and getting ready for the night life. Youth workers found a clever way, how to get in touch with young people in the streets without being annoying, but other way round, by making young people curious to start a conversation with youth workers. Youth workers brought a cart with them and started making pancakes, which naturally caused a lot of excitement. Youth workers also brought small colourful and labelled bins and explained young people why it is important to put litter in bins and keep the place clean. During the conversations the street workers found out, that young people didn´t know they are causing a problem and didn´t realise that residents consider them to be one. Newspaper or TV spoke about this topic but these particular channels were not directed to young people and therefore they were not aware that their way of spending their free time in the streets bothers other residents. Activities of street workers, listening to the needs of young people and mainly prioritising relationship before repression brought desired results – the police received about 2/3 less complaints from residents regarding the noise, litter on the ground or intolerant youth.
During the workshop Partnershipbuilding: Streetbased Youth Work, which we attended on 8. – 12. February 2017 in so called “dragon city” Ljubljana, we talked a lot about the importance of public space and the street in the process of growing up and building identity of young people. We had a chance to meet street workers from Slovenia, Slovakia, Czech Republic, Portugal, France, Spain, Germany, Macedonia, Finland and Scotland and we learned about different approaches other countries have in a work with public space as a place where young people meet. Young people spending time and meeting in places used by whole community does not necessarily have to end up with negative consequences. This can be achieved also thanks to the field social work and youth workers who can build bridges important for the mutual discussion between the members of the community. So the young people can talk about their needs and at the same time they can fulfil them safely and meaningfully without destroying and endangering public space.
Apart from theory we also focused on specific difficult situations which, according to our experience, young people go through, and which limit them in their growth. In small groups we worked towards the understanding which processes could influence these problems and we started to work on projects. The projects were just at the training level. Our project “Live a Little, Learn a Lot” in cooperation with Ulita and German and Scottish colleagues took a good direction and we talked about cooperation, which we hope is regarding to this project awaiting us in a foreseeable future. We would like to focus on building the relationships, skills and participation of young people, who experience problems in integration to the “adult world”. Youth exchange between three countries could be helpful to build the trust in their abilities, to improve language skills and make new friends.
Our volunteer Petra also took part in the workshop. It was a great opportunity for her to meet new people who will become her colleagues once she finishes her studies of social work, and good opportunity to practice English. This is what Petra says about her experience:
My aim was to improve my English skills, to meet new people and get the knowledge necessary for my future profession. I have to admit, at the beginning I was a bit concerned if I should attend, because I was worried if I would fit in as a student of social work. Even though I didn´t actively participate in the exchange of know-how, I learned a lot. I felt independent and I felt that I belong there. I was in a group of people, who are actively working with the youth and exchanging their knowledge and experience. I liked the idea of social restaurant and I was surprised by the way how the “public space” works. Everyone, who wants to be a good social worker, goes through the process of personal self-reflection, its permanent learning and improving. Suddenly, I was a member of an amazing group of people, who accepted me even though I was just a student. On the last but one day, when we were working on a project focused on a youth work, I realised, that what now may seem as a question of the future, may be the basis of my work. I felt good and proud to devote my time to something that means a lot to me.
Karin Andrášiková
