V predchádzajúcom článku sme Vás informovali o aktivitách v rámci nášho vzdelávacieho putovania po Islande v rámci projektu “Ako pracujete s mládežou a ľuďmi bez domova na Islande?”
Projekt bol podporený sumou 9.553,00 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu „Ako pracujete s mládežou a ľuďmi bez domova na Islande?“ je výmena poznatkov, technológií, skúseností, know-how a osvedčených postupov medzi subjektmi v Slovenskej republike a subjektmi v donorských štátoch a medzinárodnými organizáciami.“
V tom aktuálnom sa pozrieme na ďalšie inšpirácie, ktoré sme načerpali.
Voľnočasové centrum Miđberg, Reykjavik
Je príkladom voľnočasového centra vo „veľkomestských“ podmienkach (Reykjavik má cca 170 000 obyvateľov), lokalizované v jednej zo štandardných častí (sídliska) mesta. V tejto časti mesta žije relatívne viac migrantov a cudzincov ako v ostatných. Opäť je tu organizovaných veľa druhov voľnočasových aktivít a sú tu prístupné priestory, kde deti a mládež môže tráviť voľný čas podľa svojich predstáv. Tiež tu fungujú projekty, ktoré realizujú viac preventívne skupinové programy, napr. pre deti so špeciálnymi potrebami (s ADHD, poruchy autistického spektra a pod.). Niektoré aktivity organizované v rámci centra sú pravidelné, niektoré priestory centra sú skôr otvorené tvorivým alebo činnostiam detí a mládeže. Viaceré programy a projekty sú orientované na „výjazdy“ do prírody: tradičné výlety alebo pre mládež organizované kurzy „horských záchranárov“. V priestoroch klubu je tzv. „proud wall“, kde sú fotky detí alebo mladých ľudí, ktorí dosiahli výnimočné výsledky v určitej činnosti (napr. v jedení zmrzliny:)). Činnosti a aktivity sú opäť realizované v súlade s plánom, na ktorom participujú v rámci spoločného „skupinového či komunitného“ plánovania ich užívatelia.
Univerzita Reykjavik a občianske demonštrácie ako bonus
Navštívili sme aj Fakultu sociálnej práce na Islandskej univerzite (v našom chápaní štruktúry univerzity by sme skôr hovorili o katedre), ktorá je súčasťou School of Social Sciences. Sociálna práca sa učí na univerzite viacero rokov a je to jediná škola na Islande, ktorá poskytuje tento typ vzdelania. Sociálnu prácu študuje približne päťsto študentov. V porovnaní s naším programom je menej špecifický a väčšia pozornosť je venovaná tvorbe projektov a bakalárskej práci. Podobne ako u nás študenti majú povinnú prax, ale je sústredená na určité obdobie a v tom čase je vykonávaná nepretržite. Škola ponúka aj interdisciplinárny program Gerontológia, ktorý je čiastočne vedený v angličtine. Pracovníci fakulty sú zapojení aj do výskumu, ktorý organizačne zabezpečujú tri centrá: Centrum pre výskum detí a rodiny (ICE-CCFR) , Islandské centrum pre výskum tretieho sektoru a najväčší Inštitút pre výskum v sociálnych vedách.
Neplánovaným, ale o to zaujímavejším bonusom bol zážitok občianskych demonštrácií za odstúpenie premiéra islandskej vlády Sigurður Ingi Jóhannssona kvôli afére „Panama papers“. Prichádzali sme v prvý deň, kedy demonštrácie začali a keď sme odchádzali, premiér odstúpil. Dobrý príklad fungovania občianskej spoločnosti a participácie občanov na vyjadrení postojov k správaniu a aktivitám politikov, ktorých si zvolili.
Inšpirácie pre domácu prax
To, čo mňa a myslím, že aj moje kolegyne a kolegu, najviac oslovilo a inšpirovalo bol dôraz na prevenciu a „prirodzená“ inkluzívnosť v praxi. Deťom, mládeži ale aj dospelým bol vytvorený priestor a príležitosť využiť voľný čas v zhode so svojimi potrebami a záujmami a odlišnosť /rôznorodosť bola prirodzeným princípom. Tieto hodnoty rešpektovali inštitúcie, ktoré boli zapojené do organizácie činností ale aj školy, lokálne vlády a zdalo sa, že to už považujú za samozrejmé aj zamestnanci a užívatelia služieb a programov. Programy a projekty pre deti a mládež boli plánované a organizované na základe participatívneho plánovania a snaha zapájať „užívateľov“ do rozhodovania bola zrejmá vo všetkých oblastiach organizácie a zabezpečenia. Ideálne sa inkluzívnosť dala „odčítať“ v spoločných aktivitách na jednom mieste pre deti a dospelých s rôznymi potrebami a záujmami. Zároveň sa myslelo aj na špecifické potreby tých, ktorí z rôznych dôvodov (disability, zložité životné situácie, migranti a pod.) potrebovali cieľovo špecificky zamerané projekty, programy. Cieľom bolo, aby nikto nezostal na okraji, nebol sociálne vylúčený a mal príležitosť zapojiť sa a angažovať sa. Z hľadiska zapojenia profesionálov, programy viedli psychológovia, „voľnočasoví profesionáli“ – animátori ale aj športoví tréneri.
Jedným z dôležitých faktorov, ktorý ovplyvnil takto dobre organizované preventívne aktivity pre deti, mládež ale aj dospelých bolo stabilné financovanie zo zdrojov lokálnych vlád. Ďalším faktorom úspechu bolo zosieťovanie organizácií v rôznych mestách aj miestach a „prirodzená“ spolupráca organizácií , inštitúcií a projektov. Každý mal svoje miesto, svoju úlohu, ktorým prispieval do skladačky prevencie. Potešiteľná správa pre nás je, že to tiež nebolo vždy tak. Tento stav sa dosiahol v rámci sústavného a dlhodobého procesu, v ktorom boli míľniky, kedy sa podarilo vniesť do systému prvky – nástroje zabezpečujúce participatívnosť, inkluzivnosť a diverzitu. A tieto nástroje a metódy poznáme aj my.
Tím „study visit“ na Islande: Mgr. Karina Andrášiková (Mládež ulice), Mgr. Iveta Kulifajová (Mládež ulice), PhDr. Elena Ondrušková, PhD. (Katedra sociálnej práce PdF UK Bratislava), PhDr. Irena Vitálošová, PhD. (Katedra sociálnej práce PdF UK Bratislava), Mgr. Pavol Sabela (Stopa Slovensko – Domov sv. Jána z Boha), Bc. Barbora Hurtišová (Združenie STORM)
Elena Ondrušková
