Americký spisovateľ Forrest Carter vo svojej knihe Malý strom píše príbeh o malom chlapcovi, ktorý po maminej smrti ide žiť k svojim starým rodičom. Do tejto chvíle by to bol celkom obyčajný príbeh. Avšak kúzelné na tom je to, že ide žiť do lesa a, že jeho starí rodičia sú múdri Indiáni, ktorí stále žijú tradičným spôsobom, dodržiavajú starodávne zvyky a fungujú v súlade s prírodou. Knižka je vstupom do magického sveta zvierat, vôní, vzájomnej podpory prírody a človeka. Starý otec vnuka učí ako si prírodu vážiť a zobrať si z nej iba toľko, aby jej neublížil. Pri rozhodovaní sa o tom, aká bude téma prvého denného tábora, ktorý sme chceli pripraviť s deckami z Modrého domu nás automaticky napadla tá indiánska. Cieľ, ktorý sme si stanovili bol, aby sme sa spoločne zabavili, spolupracovali a skúsili aktivity s vyššou štruktúrou. Ako Carter vo svojej knihe hovorí o láske k prírode tak sme chceli aj my preniesť indiánske dobrodružné zážitky medzi decká. Podľa ich reakcií sa nám to podarilo.
Prvý deň sme potrebovali získať identitu starých Indiánov a čo je lepšie ako spraviť to pomocou vymýšľania kmeňového mena, svojho vlastného mena a samozrejme typického maskovania. Kmeň „Indiánska rodinka“ mal medzi sebou členov ako Hromový hlas, Líščí chvost, Veselý koník, Odvážny pitbull alebo aj Smelý tiger. Maskovanie bolo pestré a super bolo, že sa členovia kmeňa maskovali vzájomne, pomáhali si pomaľovať si tvár a vyrobiť si farebné čelenky s pierkami. Takto ustrojení sme sa mohli vydať na druhý deň do „tajomného lesa“ k čomu nám poslúžil Sad Janka Kráľa. Deň s názvom „Lovenie bizóna“ mal akčný náboj. Malí indiáni museli zdolať divokú rieku, vedieť spoznať zvieratá a priradiť k nim ich stopy ale aj prejsť si chodníkom dôvery so zaviazanými očami. Bavil ich aj beh na čas okolo stromov alebo určenie ich presnosti pri hode loptičky do kruhu. Aj Indiáni predsa museli byť presní pri love zvierat. Tretí deň bol zase tajuplný a plný záhad. Tu bola úloha jasne daná – nájdi indície, aby si sa dostal k pokladu. Na jednotlivých stanoviskách decká hľadali ukryté úlohy, ktoré museli vylúštiť, aby sa potom dostali k mape. Tá ich potom zaviedla do úkrytu, kde na nich čakali peniaze. Samozrejme čokoládové. Úlohy boli zväčša vedomostné alebo vo forme šifry. Dostali priestor aj predškoláci, pretože niektoré úlohy mohli vylúštiť iba oni a starší potom boli radi, že ich majú vo svojom kmeni. Vo štvrtok sme usporiadali „Indiánsky talent“. Indiáni ukázali svoj talent a prejavili sa ako veľmi schopní speváci či tanečníci. Po veľkej párty sme ako náčelníčky dali deťom spätnú väzbu na ich pôsobenie počas denného tábora a tak dostali veľké pochvaly, ale aj odporúčanie, čo by pre budúcnosť mohli vylepšiť. Decká za tieto štyri dni zbierali indície, za každý deň jednu, aby si práve vo štvrtok mohli rozlúštiť aká odmena ich v piatok čaká. Indície zneli: TEPLO, ktoré decká dostali vo forme obhoreného pergamenu, ďalej v lese dostali kus DREVA, v stredu to bolo slovo ISKRA ukryté v tajničke a vo štvrtok za prejavenie talentu zase slovo DYM, ktoré museli zložiť ako puzzle. Keď dali hlavy dokopy prišli na to, že správnou odpoveďou bolo slovo OHEŃ a tak už bolo všetkým jasné, že sa v piatok pôjde na veľkú opekačku. Na ňu sme pozvali aj rodičov a tak z toho bola celkom milá rodinná oslava.
Denný tábor nám znova ukázal, aký dôležitý je vzťah medzi pracovníkmi a klientmi. Aj keď sme mali pripravené rôzne úlohy a používali pomôcky, tak tou najsilnejšou motiváciou, pre ktorú sa decká zapojili bolo to, že sme niečo robili spolu a, že sme venovali voľný čas jeden druhému. Od roku 2004 odkedy v komunite Modrého domu pôsobíme sa čoraz viac ukazujú výsledky našej práce a práce detí samých na sebe. To vidno najmä vo vzájomnom fungovaní, dodržiavaní pravidiel, schopnosti zapojiť sa do vyššie štruktúrovaných aktivít a hlavne v menej vyskytujúcich sa konfliktoch či krízových situáciách. Úplne súhlasím s jedným indiánskym príslovím, ktoré hovorí o tom, že „ak je sto ľudí, ktorí žijú spolu, a ak každému jedinému záleží na druhom, vznikne jedna Myseľ“. Okrem tej jednej mysle sme mali aj dobrú náladu, chuť byť spolu a príjemne stráviť voľný čas. Tak zase snáď o rok.
Karina Andrášiková
Tieto aktivity sa podarilo uskutočniť aj vďaka podpore z prostriedkov MČ Bratislava – Petržalka a Magistrátu hlavného mesta SR – Bratislava.
„Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien.“