Tieto riadky nižšie napísala naša dobrovoľníčka Paulínka, ktorej sa zároveň chceme poďakovať za pomoc, čas a sily, ktoré venovala do priamej práce s „našimi deckami“.
O občianskom združení Mládež ulice som sa dozvedela od svojej spolubývajúcej, ktorá tam pracovala ako dobrovoľníčka. Keďže som chcela svoje štúdium psychológie obohatiť aj o nejaké praktické zručnosti, hneď ma táto ponuka zaujala. Kontaktovala som ich a hneď sme si dohodli aj prvé stretnutie, na ktorom som sa dozvedela základné informácie o tomto dobrovoľníctve, o deťoch a o bežných situáciách s ktorými sa tam stretávajú. Po tomto stretnutí máte akú takú predstavu, čo by Vás tam mohlo čakať, ale prvá návšteva terénu to všetko zmení 🙂
Nemôžete sa nijak pripraviť na nič, čo tam zažijete, musíte si to len zažiť. Deti sú rovnaké ako všetky, ale predsa sú niečím výnimočné. Sú vďačné za každú štipku pozornosti, ktorú im venujete. Spomínam si na môj prvý terén. Privítalo ma plno usmievavých energických detí, ktoré sa so záujmom vypytovali na ďalšieho nového človeka, ktorý prišiel do ich života. A tak sme si postupne, za ten rok môjho pôsobenia, prirástli k srdcu. Prvé terény sú pre každého dobrovoľníka tie najťažšie. Neviete, čo môžete od detí čakať, do akej situácie sa môžete dostať a mnohokrát ani neviete ako máte zareagovať.
Zo začiatku som chodila na terény s obavami, do akých situácií sa dostanem, čo sa opäť stane. Ale s postupom času sa piatkové popoludnia v Modrom dome stáli neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Tieto deti mi ukázali, ako môže byť človek šťastný aj keď k nemu nie je život veľmi štedrý. Ich úprimná radosť z maličkostí ma naučili byť vďačnou za všetko, čo mám. A aj napriek tomu, ako málo tieto deti od života dostali, sú schopné Vám dať všetko čo majú. Svoju energiu, svoj úsmev, svoju radosť. Mohli by sme povedať, že my ako dobrovoľníci chodíme pomáhať týmto deťom, ale podľa mňa je to naopak. Práve oni pomáhajú nám. Bol to úžasný rok môjho života, ktorý ma obohatil mnohými skúsenosťami. V prvom rade mi to pomohlo oveľa lepšie spoznať samú seba. Spoznala som ako reagujem v mnohých situáciách, čo je na tom dobré a čo všetko by sa ešte dalo vylepšiť. Mala som možnosť pracovať s úžasnými deťmi a sprevádzať ich krok po kroku ich cestou životom. Taktiež som mala možnosť pracovať v úžasnom kolektíve dobrovoľníkov, s ktorými som vždy mohla zdieľať svoje radosti aj starosti z terénu. Som veľmi vďačná za tento rok a za všetko, čo mi priniesol do života.
Práca dobrovoľníka nie je určite ľahká, mnohokrát sa dostanete do slepej uličky, kedy neviete ako ďalej. Ale potom spravia deti vždy niečo také, čo Vás chytí za srdce a naštartuje, aby ste sa mohli pohnúť zase o krok vpred. Vo vzťahu k nim aj vo vzťahu k sebe.
